Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Juraj Lažo

juraj_lazo.jpg

Juraj Lažo patril medzi popredné osobnosti vtedajšieho Vyšného Svidníka, ale aj severovýchodného Slovenska v prvých desaťročiach 20. storočia. Narodil sa 2. mája 1867 vo Vyšnom Svidníku v roľníckej rodine. Jeho krst previedol vtedajší svidnícky gréckokatolícky farár Alexander Pavlovič. A práve on, ako veľký rusínsky buditeľ, mal významný podiel na formovaní rusínskeho vlastenectva počas mladých školských rokov Juraja Laža.        
 

V škole patril k veľmi nadaným žiakom a preto jeho učiteľ A. Pavlovič naliehal na rodičov, aby mladého Jurka poslali na vyššie štúdia s prísľubom všemožnej finančnej podpory. Avšak existenčná doba bola veľmi ťažká a tak ako jediný syn (mal 1 sestru) musel zostať pracovať doma na poľnohospodárstve. Táto práca ho však neuspokojovala a stále sníval o lepšom svete, o lepšej budúcnosti, a to nielen svojej, ale aj svojich rodákov. Tajne sa zapájal do vtedy sa formujúceho hnutia odporu proti Uhorsku, či už vo Svidníku, alebo aj v odľahlejších mestách. Avšak nesmierna bieda a prenasledovanie maďarskou políciou ho prinútili začiatkom 20. storočia odísť do USA. V meste Pitsburgh si našiel prácu ako stavebný robotník. O jeho húževnatosti a vytrvalosti svedčí i to, že po určitom čase sa vypracoval až na funkciu stavbyvedúceho. V tom čase v Pittsburghu vznikalo silné vlastenecké hnutie odporu Čechov, Slovákov a Rusínov proti Rakúsko-Uhorskej monarchii. Tam vznikali prvé zárodky vytvorenia nového československého štátu. Tohto hnutia sa plne zúčastňoval aj Jurko Lažo. Po niekoľkých rokoch pobytu v USA sa musel z rodinných dôvodov vrátiť domov.

Po návrate do Svidníka zakladá stavebnú firmu, v nej zamestnáva Svidníčanov a ľudí z okolia. Jeho firma sa zaoberala predovšetkým výstavbou mostov, škôl a domov zničených počas prvej svetovej vojny. Popri tom sa veľmi aktívne zapája i do politického života. Dostáva sa na 1. miesto kandidátky Československej sociálno-demokratickej robotníckej strany a vo voľbách konaných 18. apríla 1920 bol zvolený v 10. volebnom kraji, ktorý zahŕňal Šarišskú župu a Podkarpatskú Rus za senátora do 1. Národného zhromaždenia novovzniknutej Československej republiky. O svojom pôsobení v tomto zákonodárnom orgáne napísal i brožúru „Russkomu národu na Slovensku“. Počas svojho vystupovania v senáte NZ neochvejne presadzoval právo Rusínov na autonómiu a obnovu zničených miest a obcí Východného Slovenska 1. svetovou vojnou. Za svoje nebojácne protimaďarské vystupovanie a rezolútnu kritiku postupu štátnych orgánov voči biednemu národu bol šikanovaný a dokonca na dva mesiace odsúdený do väzenia. Vo svojich interpeláciách v senáte NZ mimo iného nástojčivo žiadal zaviesť autobusové spojenie medzi Stropkovom, Svidníkom a Prešovom, čo sa mu aj v 1921 roku podarilo. Žiaľ jeho sen o vybudovaní železničnej trate Bardejov - Svidník - Stropkov - Humenné sa mu nepodarilo uskutočniť.

Nesmierna bieda jeho rodákov a ich úžernícke zneužívanie ho viedli k tomu, že sa zaslúžil o založenie spotrebného družstva „ Svätá trojica“ vo Svidníku. Založenie tohto družstva malo jediný cieľ, a to poskytovaním vhodných pôžičiek pomôcť biednemu národu, aby sa zlepšila jeho životná situácia. Popri všetkých týchto politických a ekonomických aktivitách sa podieľal v roku 1925 na založení svidníckeho futbalu, speváckeho a divadelného súboru.Ako jeden z politikov, ktorý ma zásluhy na vzniku Československej republiky, túto významnú udalosť v dejinách Rusínov chcel zvýrazniť i výstavbou pamätníka vo Svidníku na vtedajšom trhovisku - pľaci. Pod jeho osobným dohľadom nad financovaním spotrebného družstva „Svätá Trojica“ bol tento pamätník pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR dňa 28. októbra 1928 za veľkej účasti obyvateľov Svidníka a okolia odhalený. Jeho národné vlastenectvo potvrdil i nápis na doske pamätníka v azbuke v preklade „Boli sme a budeme“.

Juraj Lažo bol zakladateľom tlačiarne kníh vo Svidníku, ktorá bola neskôr presťahovaná do obce Ladomírova. V neposlednom rade Juraj Lažo bol hrdým občanom mesta Svidník. Pri všetkých príležitostiach, či už v senáte Národného zhromaždenia ČSR alebo mimo neho, vždy zdôrazňoval, že je „žiteľom“ (občanom) Vyšnoho Svidníka. Zhodnotiac životnú cestu, politické, ekonomické a vlastenecké postoje rodeného svidníčana, senátora Juraja Laža, navrhujeme a odporúčame Mestskému zastupiteľstvu udeliť mu pri príležitosti 85. výročia jeho úmrtia (zomrel 28. mája 1929) čestné občianstvo mesta Svidník „in memoriam“.

           


 

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka