Každoročne v polovici júna žije okresné mesto Svidník v znamení Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska. Svidník sa vtedy stáva centrom ukrajinsko-rusínskej kultúry.
Slávnosti sú zdrojom nevyčerpateľného bohatstva kultúry, ktorú pre nás zanechali predchádzajúce generácie.
Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska nie sú iba propagáciou folklóru, ale sú spojené s celým radom ďalších významných kultúrnych podujatí, ako sú etnografické a výtvarné výstavy, semináre, vedecké konferencie a pod.. Hlavnými organizátormi Slávností sú Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky a Svidník. Slávností kultúry sa každoročne zúčastňujú miestne kolektívy, hosťujúce súbory zo všetkých regiónov Slovenska a zo zahraničia.
Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska nevznikli na prázdnom mieste. Už v 13.-14. storočí sa v Karpatskom regióne usporadúvali dedinské zábavy na chotárnych hraniciach medzi dedinami.
Počnúc 15. storočím najvýznamnejším sviatkom Rusínov-Ukrajincov východného Slovenska sa stal odpust pri kláštore otcov Vasilijanov v Krásnom Brode, ktorý sa takisto uskutočňoval v čase turíčnych (rusadľových) sviatkov. Schádzalo sa na ňom každoročne niekoľko tisíc ľudí.
V polovici 19. storočia vznikli v mnohých dedinách východného Slovenska školské spevácke zbory. Dedinské zbory a kapely často organizovali živelné regionálne prehliadky, tzv. majálesy.
V lete roku 1933 bola v Prešove usporiadaná prvá “celonárodná” manifestácia pod názvom Deň ruskej kultúry. V rámci týchto osláv bol odhalený pomník Alexandra Duchnoviča a bolo založené Obščestvo Alexandra Duchnoviča v Prešove s pobočkami a čitárňami na dedinách. Na tieto progresívne tradície v prvých povojnových rokoch 1946-1948 nadväzovali Dni ruskej kultúry v Prešove, Stropkove, Topli a inde. Ich organizátormi boli Ukrajinská národná rada Prjašivščyny, Referát pre Ukrajinské školy a Zväz mládeže Karpát. Začiatkom 50. rokov vznikla jednotná organizácia Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich, ktorý si vytýčil program zameraný predovšetkým na rozvoj ľudovej umeleckej tvorivosti.
Vo februári roku 1953 bol v Medzilaborciach založený prvý profesionálny Ukrajinský súbor piesni a tancov. Práve tento súbor bol podnetom k masovému zakladaniu amatérskych hudobných a spevácko-tanečných súborov.
Prvá Prehliadka ľudovej a umeleckej tvorivosti ukrajinského obyvateľstva Československa sa uskutočnila v Medzilaborciach v dňoch 4.-5. júna 1955. Zúčastnilo sa jej 61 súborov. Bol to ozajstný celonárodný sviatok folklóru, o čom svedčí i to, že sa ho zúčastnilo až 8 000 ľudí.
Od roku 1956 sa miestom konania Festivalu ľudovej umeleckej tvorivosti ukrajinských pracujúcich východného Slovenska stal Svidník.
8. Slávnosti v roku 1962 sa uskutočnili na dvoch miestach, a to súbežne vo Svidníku aj v Medzilaborciach, avšak tento spôsob organizovania festivalu neuspel a viac sa nezopakoval.
Pri príležitosti jubilejného 20. ročníka svidníckych slávnosti sa konala vedecká konferencia K otázkam rozvoja kultúry ukrajinského obyvateľstva ČSSR, počas ktorej boli vyznamenaní najaktívnejší pracovníci na úseku ľudovej umeleckej tvorivosti. Boli to Juraj Kosťuk, Juraj Prochádzka, Štefan Bittner, Ivan Ivančo, Eduard Zachariáš, Andrej Kucer a Ivan Stebila.
Koncom 60. rokov vznikali v dedinách na východnom Slovensku folklórne skupiny. Pre tieto neformálne zoskupenia bol od roku 1987 v rámci osláv vyčlenený program pod názvom Poklady ľudu, ktorý sa koná v nedeľu napoludnie v Múzeu ľudovej architektúry nad amfiteátrom.
Vyvrcholením snaženia Rusínov - Ukrajincov východného Slovenska v oblasti ľudovej umeleckej tvorivosti sa stali 40. slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska usporiadané v dňoch 17.-19. júna 1994 vo Svidníku. Ohlas na tento jubilejný festival bol veľmi pozitívny tak v regionálnych ukrajinských periodikách, v prostriedkoch masovej informácie na Slovensku, ako aj v zahraničí. Tieto slávnosti potvrdili skutočnosť, že tento sviatok nie je iba záležitosťou kultúrnou, ale že je to akcia s vysokým politickým dosahom, od ktorého v nemalej miere závisí aj budúci vývoj tohto etnika. Podobne ako prvé Slávnosti, aj ich štyridsiaty ročník sa niesol v duchu hrdosti tohto obyvateľstva na svoj pôvod. Počas siedmych programov na tomto jubilejnom ročníku vystúpilo 46 súborov s 1 493 účinkujúcimi.
Aj napriek zložitej ekonomickej situácii sa každý rok usporiadava ďalší ročník festivalu.
Na 45. slávnostiach vystúpilo vyše 1000 účinkujúcich, z toho 8 súborov zo zahraničia, jeden hosťovský a 26 domácich.
46. slávnosti Rusínov-Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali pod záštitou prezidenta republiky v dňoch v dňoch 16.-18.6.2000. Začali sa Medzinárodnou vedeckou konferenciou “Desať rokov demokracie 1989-2000”, iniciátorom ktorej bol akademik Mikuláš Mušinka, dlhoročný autor programov “Z prameňov našich predkov”. Časť programu “Nedeľné zvítanie” bol, tak ako tradične predtým, odvysielaný v priamom prenose Slovenskej televízie.
47. Slávnosti Rusínov -Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali 22. -24. 6.2001. Program sa zmenil a skladal sa z 5-tich častí. Vystúpilo v ňom 31 súborov a 920 účinkujúcich. Sedem súborov bolo zo zahraničia – Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Chorvátska. Hosťujúcimi súbormi boli Dúbrava a PUĽS z Prešova.
48. Slávnosti Rusínov -Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali 22. -24. 6.2002. V programe vystúpilo 32 súborov, z toho 8 zo zahraničia a celkove vystúpilo v programe počas oboch dní 980 účinkujúcich.
49. Slávnosti Rusínov -Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali 20. -22. 6.2003. Zúčastnilo sa na nich 34 kolektívov, z toho 8 zahraničných s celkovým počtom 990 účinkujúcich.
Jubilejné 50. Slávnosti Rusínov -Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali 18. -20. 6.2004. V piatok sa uskutočnili vernisáže dvoch výstav a večer ožila pešia zóna v programe „Tancujte s nami“. V sobotu vyvrcholil program na amfiteátri slávnostným ohňostrojom pred vyše 5000 divákmi. Ani potom však zábava neprestávala, pretože súbory vyhrávali pred návštevníkmi až do skorých ranných hodín. V nedeľu sa v skanzene konala svätá liturgia a po nej sa v skanzene niesli veselé tóny ľudových piesní a tancov. V nedeľu pokračoval bohatý kultúrny program až do podvečerných hodín. V jednotlivých programoch vystúpilo celkom 1 133 účinkujúcich, 42 súborov, z toho 2 boli hosťujúce a 8 súborov bolo zo zahraničia – Ukrajiny, Poľska, Chorvátska, Srbska – Čiernej hory, Českej republiky a Nemecka.
51. Slávnosti Rusínov -Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali 17. -19. 6.2005. Program sa začal v piatok detskou súťažou na pešej zóne, potom bola beseda s ukrajinskými spisovateľmi na Slovensku, pokračoval vernisážou výstavy a v popoludňajších hodinách ožila ľudovými spevmi a tancami pešia zóna. Záver piatkového programu patril Divadlu poézie. V sobotu program pokračoval na amfiteátri vystúpeniami domácich a zahraničných súborov. Posledný sobotňajší program patril mládeži. V nedeľu vyvrcholili Slávnosti vystúpením najznámejšieho slovenského súboru Lúčnica.
52. Slávnosti Rusínov -Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali 23. -25. 6.2006. Piatkový program začal 2. ročníkom detskej súťaže Maľovanie na asfalt, pokračoval výstavou ukrajinskej literatúry a besedou s ukrajinskými spisovateľmi, vystúpením divadelného súboru, pozvaním na sobotu a nedeľu vystúpením folklórnych súborov na pešej zóne, pričom súbežne prebiehala aj dvojdňová medzinárodná vedecká konferencia, ktorej súčasťou bola aj slávnostná akadémia. V popoludňajších hodinách vystúpili kozáci, ktorí divákom predviedli vrcholné jazdecké umenie. Sobotňajší večerný program od 19.00 hod. už tradične začínali zahraničné a hosťovské súbory a ukončil sa programom pre mládež. Posledný deň Slávností sa už tradične začal svätou liturgiou v drevenom chráme a pokračoval programom Poklady ľudu v skanzene. O 13 hod. začal krojovaný sprievod účastníkov Slávností z rôznych častí Svidníka na amfiteáter. Nedeľňajší program ukončil Národný akademický ukrajinský ľudový zbor H. Verjovku.
53. Slávnosti Rusínov -Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali 15. -17. 6.2007. Slávnosti pozostávali zo šiestich programov, ktoré sa uskutočnili na pešej zóne v centre mesta Svidník, v skanzene SNM-MUK a na miestnom amfiteátri. V programoch okrem domácich súborov sa predstavili aj kolektívy a jednotlivci z Ukrajiny, Českej republiky a Ruskej federácie.
54. Slávnosti Rusínov -Ukrajincov Slovenska vo Svidníku sa konali 20. -22. 6.2008. Zúčastnilo sa na nich zúčastnilo 29 kolektívov rôznych žánrov (z toho 3 profesionálne a 7 zahraničné) a 9 sólistov, účinkujúcich bolo 726. Mimo siedmich hlavných programov, súčasťou Slávností boli aj sprievodné podujatia: sväté liturgie vo všetkých svidníckych chrámoch, kladenie vencov k pamätníkom československých a sovietskych hrdinov na Dukle a vo Svidníku, výstava ľudových výšiviek z Veľkého Berezného (Ukrajina) a ukrajinskej literatúry vydávanej na Slovensku. Hlavného programu sa zúčastnil aj prezident SR Ivan Gašparovič. Záverečný program Slávností „Prišli k nám priatelia“ patril folklórnemu súboru Magura z Kežmarku a Štátny akademický Huculský súbor piesní a tancov z Ivano-Frankovska (Ukrajina). Ich vystúpenia boli dôstojným vyvrcholením celého programu 54. Slávností. Zvlášť súbor z Ivano – Frankovska ukázal divákom vysokú umeleckú profesionálnu úroveň.
Na Slávnostiach sa už takmer polstoročie stretávajú obdivovatelia nášho ľudového umenia s jeho tvorcami, interpretmi, uchovávateľmi a profesionálnymi umelcami Slovenska i zo zahraničia, ktorým sa ľudová hudba, pieseň, poézia, tanečné a výtvarné prejavy stali studnicou, žriedlom a zdrojom inšpirácie.
Existujúce fotogalérie k danej téme: